JUVENILNÁ IDIOPATICKÁ ARTRITÍDA

Čo je to?
Juvenilná idiopatická artritída (JIA) je chronická choroba, ktorej hlavnou črtou
je pretrvávajúci zápal kĺbov, teda artritída. Typickými príznakmi zápalu kĺbov
sú: bolesť, opuch a obmedzenie pohyblivosti. Slovo “idiopatická” znamená, že
nepoznáme príčinu choroby a “juvenilná”, v tomto prípade, že prvé príznaky sa objavia najneskôr v 16. roku života.

Čo znamená výraz “chronická choroba”?
Choroba je chronická, keď jej náležitá liečba nevedie k okamžitému
uzdraveniu, ale iba k zlepšeniu príznakov a výsledkov laboratórnych vyšetrení.
To tiež znamená, že v čase stanovenia diagnózy nie je možné predpovedať ako dlho bude dieťa choré.

Je to častá choroba?
JIA je zriedkavá choroba. Postihuje približne 80 – 90 zo 100 000 detí.

Aké sú príčiny choroby?
Imunitný systém nás chráni pred napadnutím vírusmi a baktériami. Je pri tom
schopný rozoznať, čo je nášmu telu vlastne a to, čo je cudzie a prípadne
nebezpečné, zničiť.
Všeobecne je prijatý názor, že chronická artritída vzniká v dôsledku
abnormálnej odpovede imunitného systému, ktorý stratí schopnosť rozoznávať “cudzie” a “vlastné” bunky a začne útočiť proti súčastiam vlastných kĺbov.
Prečo sa imunitný systém začne abnormálne správať, nie je známe.
Choroby, ako je JIA, sa preto tiež nazývajú “autoimunitnými”, čo znamená, že
imunitný systém pôsobí proti orgánom svojho vlastného tela.
Presné mechanizmy vedúce k JIA sú však, podobne ako pri väčšine
chronických zápalových chorôb u ľudí, neznáme.

Je to dedičná choroba?
JIA nie je dedičná, pretože sa neprenáša priamo z rodičov na deti. Sú však isté genetické faktory, mnohé doteraz neznáme, ktoré spôsobujú určitú náchylnosť na vznik choroby. Vedeckí pracovníci, ktorí sa zaoberajú výskumom JIA, sú zajedno v tom, že táto choroba je multifaktoriálna, čo znamená, že vzniká v dôsledku kombinácie genetickej náchylnosti a vplyvu vonkajšieho prostredia (pravdepodobne infekcie). Ale napriek tomu, že choroba asi vzniká aj v dôsledku genetických predpokladov, veľmi zriedkavo sa vyskytuje u dvoch detí z jednej rodiny.

Ako sa choroba diagnostikuje?
Podľa lekárskej definície ide o JIA, keď choroba vznikne do 16 rokov veku,
artritída trvá viac než 6 týždňov (aby sa vylúčili prechodné zápaly kĺbov, ktoré
môžu vzniknúť po niektorých vírusových infekciách) a jej príčina nie je známa
(teda že sa vylúčili všetky ostatne známe príčiny artritídy pri rôznych iných
chorobách).
Inými slovami, názov JIA zahrňuje všetky formy pretrvávajúcej artritídy
neznámeho pôvodu, ktoré sa objavujú v detskom veku. V rámci JIA
rozoznávame niekoľko rôznych foriem artritídy (pozri ďalej).
Diagnóza JIA je teda založená na prítomnosti a pretrvávaní artritídy a na
dôslednom vylúčení iných chorôb pomocou anamnézy, teda rozhovoru s
pacientom a jeho rodičmi, fyzikálneho vyšetrenia lekárom a laboratórneho
vyšetrenia.

Čo sa stane s kĺbmi?
Synoviálna membrána, teda tenká blana, ktorá obaľuje kĺb, zhrubne a vstúpia do nej zápalové bunky. Súčasne sa zväčší množstvo synoviálnej tekutiny, ktoré je vnútri kĺbu. To vedie k opuchu, bolesti a obmedzeniu pohyblivosti kĺbu.
Typickým príznakom zápalu v kĺbe je stuhnutosť, ku ktorej dochádza po dlhšej nehybnosti, najčastejšie ráno po nočnom odpočinku (ranná stuhnutosť).
Dieťa sa často snaží znížiť si bolesť tým, že si dá kĺb do neutrálnej polohy
medzi zohnutím a vystretím. Táto poloha sa nazýva “antalgická”
(protibolestivá).
Keď sa zápal kĺbu adekvátne nelieči, môže spôsobiť poškodenie dvoma
mechanizmami:
a) synoviálna membrána môže veľmi zhrubnúť (vytvorí sa tzv. synoviálny
pannus) a v dôsledku pretrvávajúceho zápalu vylučuje rôzne látky, ktoré
narušujú kĺbovú chrupku a kosť,
b) dlhotrvajúce zotrvávanie v antalgickej polohe spôsobí úbytok svalstva,
napätie alebo skrátenie svalov a mäkkých tkanív vedúce k flekčnej deformite,
teda neprirodzenému ohnutiu kĺbu.
Existujú rôzne typy choroby?
JIA ma niekoľko rozličných foriem. Líšia sa hlavne prítomnosťou alebo
chýbaním tzv. systémových prejavov, teda horúčky, kožných vyrážok,
perikarditídy (zápalu srdcovej blany – tzv. systémová forma) a počtom
postihnutých kĺbov (tzv. oligoartikulárna a polyartikulárna forma JIA). Podľa
prijatej definície sa rôzne formy JIA zaraďujú podľa príznakov, ktoré sú
prítomné v priebehu prvých 6 mesiacov choroby.
Systémová JIA. Je charakterizovaná okrem artritídy prítomnosťou
systémových príznakov (systémový tu znamená, že môžu byť postihnuté rôzne orgány tela). Hlavný systémový príznak je vysoká skákajúca horúčka, ktorá je často sprevádzaná škvrnitými vyrážkami na koži lososovej farby, ktoré sa objavia v priebehu výstupov teploty. Okrem toho môžu byť bolesti svalov, zväčšenie pečene, sleziny alebo lymfatických uzlín a zápal blany okolo srdca (perikarditída) a pľúc (pleuritída). Artritída obyčajne postihuje najmenej 5 kĺbov (polyartriída) a nemusí byť prítomná hneď na začiatku choroby, ale môže sa prejaviť neskôr v jej priebehu. Choroba postihuje deti všetkých vekových skupín.
Asi u polovice pacientov sú v priebehu choroby stále v popredí systémové
príznaky a títo pacienti majú najlepšiu dlhodobú prognózu. U druhej polovice
pacientov systémové príznaky postupne ustupujú, ale do popredia sa dostáva závažne kĺbové postihnutie. U malej časti týchto pacientov naďalej pretrvávajú aj systémové príznaky spolu s postihnutím kĺbov.
Systémovú formu JIA má asi 10 % všetkých pacientov s JIA. Je typická pre
detský vek, systémové postihnutie pri artritíde je zriedkavé u dospelých.
Polyartikulárna JIA. Ide o postihnutie najmenej 5 kĺbov v priebehu prvých 6
mesiacov, pričom nie sú prítomné vyššie spomenuté systémové prejavy. Podľa toho, či je v krvi prítomný istý druh protilátky, tzv. reumatoidný faktor (RF), rozoznávame 2 typy polyartikulárnej JIA: RF pozitívnu a RF negatívnu.
1) RF pozitívna polyartikulárna JIA. Je u detí zriedkavá (menej než 5 %
všetkých pacientov s JIA) a považuje sa za ekvivalent RF pozitívnej
reumatoidnej artritídy dospelých (to je hlavný typ chronickej artritídy
u dospelých). Často zapríčiňuje symetrickú artritídu, ktorá postihuje
predovšetkým malé kĺby rúk a nôh a neskôr sa šíri na ďalšie kĺby.
Omnoho častejšie postihuje dievčatá ako chlapcov. Typicky začína po 10.
roku života. Ide často o ťažkú artritídu.
2) RF negatívna polyartikulárna JIA. Predstavuje približne 15 – 20 %
všetkých prípadov JIA. Môže sa objaviť v ktoromkoľvek veku. Je to
nesúrodá forma, pravdepodobne v sebe zahrňuje viacero podobných ale
rôznych chorôb. Z toho vyplýva aj rozličná prognóza.
Oligoartikulárna JIA. V priebehu prvých 6 mesiacov je postihnutých menej
ako 5 kĺbov a nie sú prítomné systémové prejavy. Postihuje veľké kĺby (ako je koleno a členok) a to asymetricky. Niekedy je postihnutý len jeden kĺb
(monoartikulárna forma). U niektorých pacientov sa počet postihnutých kĺbov
po 6 mesiacoch zvýši na 5 alebo viac, vtedy hovoríme o tzv. rozšírenej
oligoartritíde. Oligoartritída obyčajne začína pred 6. rokom života a postihuje
viac dievčatá. Ak sa adekvátne lieči, má u pacientov, u ktorých nestúpa počet postihnutých kĺbov, často dobrú prognózu, zatiaľ čo rozšírená oligoartritída môže mať prognózu horšiu.
U istej časti pacientov sa môže vyskytnúť významná očná komplikácia, zápal
prednej časti cievovky (predná uveitída). Cievovka – uvea, je jedna z vrstiev
obaľujúcich očnú guľu, zabezpečuje cievne zásobenie oka krvou. Predná časť cievovky je tvorená dúhovkou – iris a vráskovcom – ciliarnym telesom, preto sa jej zápal volá buď chronická predná uveitida alebo chronická iridocyklitída.
Ak je táto komplikácia neskoro diagnostikovaná alebo liečená, môže zapríčiniť závažné poškodenie oka. Včasné rozpoznanie uveitídy je preto veľmi dôležité.
Predná uveitía nemusí byť spozorovaná ani rodičmi, ani pri klinickom vyšetrení lekárom, pretože oko pri nej nie je začervenané a nie je poškodené videnie.
Preto sú deti s rizikom vzniku uveitídy pravidelne raz za 3 mesiace vyšetrované očným lekárom pomocou špeciálneho prístroja, ktorý sa volá štrbinová lampa.
Oligoartritída je najčastejšou formou JIA (50 % prípadov). Typ s prítomnosťou protilátok ANA (viď ďalej Laboratórne vyšetrenie) kombinovaný s uveitídou je choroba špecifická pre detský vek a nevyskytuje sa u dospelých.
Psoriatická artritída. Je charakterizovaná prítomnosťou artritídy v spojení
s psoriázou alebo istými definovanými psoriatickými črtami. Psoriáza je kožná
choroba s ložiskami ošupujúcej sa kože, najčastejšie na lakťoch a na kolenách.
Postihnutie kože môže predchádzať artritídu, ale môže prísť aj po jej vzniku.
Táto forma artritídy ma rôzne klinické manifestácie a prognózu.
Artritída spojená s entezitídou. Najbežnejšie sa vyskytuje ako oligoartritída
predovšetkým veľkých kĺbov dolných končatín spojená s entezitídou. Entezitída
je zápal úponov šliach na kosti (entez). Najčastejšie je bolestivé miesto za
alebo nad pätou. Občas majú títo pacienti tiež prednú uveitídu, ktorá ale na
rozdiel od uveitídy pri oligoartritíde, môže byť sprevádzaná začervenaním očí,
slzením, zvýšenou citlivosťou na svetlo. Väčšina pacientov má pri laboratórnom vyšetrení pozitívny antigén HLA B27. Choroba postihuje hlavne chlapcov obyčajne začína vo veku 7 – 8 rokov. Priebeh choroby je rôzny. U niektorých pacientov choroba ustúpi, u niektorých má tendenciu rozšíriť sa na chrbticu, začínajúc kĺbom medzi panvou a krížovou kosťou (sakroiliakálne spojenie).
Táto forma choroby patrí do skupiny, ktorá je častejšia u dospelých, medzi tzv.
spondylartropatie (choroby postihujúce kĺby chrbtice).

Čo je príčinou chronickej iridocyklitídy (chronickej uveitídy)? Aký je jej vzťah
k artritíde?
Rovnako ako pri artritíde, zápal oka je zapríčinený abnormálnou imunitnou
reakciou proti oku, autoimunitou. Presné mechanizmy ani tu nepoznáme.
Túto komplikáciu majú najčastejšie pacienti s oligoartikulárnou formou,
mladšieho veku a pozitivitou laboratórneho vyšetrenia na antinukleárne
protilátky (ANA, viď ďalej).
Prečo je artritída spojená práve so zápalom oka sa nevie. Je ale dôležité, že
artritída a uveitída môžu mať nezávislý priebeh, takže aj po tom, čo artritída
skončí, treba pokračovať v pravidelnom vyšetrovaní oka pomocou štrbinovej
lampy. V priebehu uveitídy sa typicky objavujú periodické vzplanutia, ktoré sú
tiež nezávislé od prípadných vzplanutí artritídy.
Uveitída sa obyčajne objaví neskôr než artritída, prípadne môže byť zistená
súčasne. Zriedkakedy uveitída predchádza artritídu. V týchto nešťastných
prípadoch sa môže stať, keďže pacient nemá žiadne subjektívne ťažkosti, že sa choroba nezistí vo včasných štádiách, ale až keď sa dostavia komplikácie,
napríklad poruchy zraku.

Je táto choroba iná u detí a u dospelých?
Prevažne áno. Polyartikulárna RF pozitívna forma, ktorá predstavuje asi 70 % prípadov reumatoidnej artritídy dospelých, tvorí menej než 5 % prípadov JIA.
Oligoartikulárna forma s včasným začiatkom je asi u 50 % prípadov s JIA,
u dospelých sa nevyskytuje. Systémová artritída je typická pre detský vek,
u dospelých je zriedkavá.

Ktoré laboratórne vyšetrenia sú potrebné?
V čase stanovenia diagnózy sú užitočné niektoré laboratórne vyšetrenia, ktoré
pomôžu lepšie určiť typ JIA a identifikovať pacientov so zvýšeným rizikom
niektorých komplikácií, napr. chronickej uveitídy.
Reumatoidný faktor (RF) je autoprotilatka, ktorá je pozitívna a pretrváva vo
vysokých koncentráciách iba pri polyartikulárnej forme JIA, ktorá je detským
ekvivalentom RF pozitívnej reumatoidnej artritídy dospelých.
Antinukleárne protilátky (ANA) sú veľmi často pozitívne u pacientov
s oligoartikulárnou JIA s včasným začiatkom. U týchto pacientov je vysoké
riziko vzniku chronickej uveitídy a musia byť pravidelne (každé 3 mesiace)
vyšetrení očným lekárom pomocou štrbinovej lampy.
HLA B27 je znak, ktorý sa vyskytuje na bunkách až 80 % pacientov
s artritídou spojenou s entezitídou. Výskyt tohto znaku u bežnej populácie
zdravých ľudí je omnoho menší (5 – 8 %).
Ďalšie vyšetrenia, napr. rýchlosť sedimentácie erytrocytov („FW“) alebo Creaktívny
protein (CRP), sú meradlom rozsahu zápalu všeobecne a sú užitočné
v priebehu liečby choroby. Pre liečbu sú ale dôležitejšie klinické prejavy
choroby než laboratórne vyšetrenia.
Pri liečbe niektorými prípravkami môže byť dôležité vyšetrenie napr. krvného
obrazu, pečeňových enzýmov, moču a podobne, aby sa predišlo možným
nežiadúcim účinkom liekov.
Pravidelné röntgenové vyšetrenie sa robí, aby sa sledoval prípadný postup
choroby a podľa toho sa upravil liečebný postup.

Ako sa dá choroba liečiť?
Špecifická liečba, ktorá by vyliečila JIA, neexistuje. Cieľom liečenia je umožniť
deťom viesť normálny život a predísť poškodeniu kĺbov a vnútorných orgánov, kým choroba sama od seba neustúpi. To sa vo väčšine prípadov skôr alebo neskôr stane, pričom čas, ktorý dovtedy uplynie, je veľmi rôzny a
nepredvídateľný. Terapia je založená predovšetkým na použití látok, ktoré
potláčajú celkový zápal aj zápal kĺbov a na rehabilitačných postupoch, ktoré
udržiavajú funkciu kĺbov a pomáhajú predchádzať vzniku deformít.
Liečba je zložitá a vyžaduje si spoluprácu rôznych odborníkov (pediatrického
reumatológa, ortopéda, rehabilitačného pracovníka, očného lekára).
1) Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID). Sú to látky, ktoré účinkujú
protizápalovo a antipyreticky (proti horúčke). Nemôžu navodiť ústup
samotnej choroby, ale liečia príznaky zápalu. Najviac sa používajú naproxen
a ibuprofen. Aspirín (Acylpyrin) sa v súčasnosti používa napriek svojej
účinnosti a nízkej cene zriedkavo pre vysoké riziko nežiadúcich účinkov (pri
vysokých koncentráciách v krvi, poškodenie pečene, hlavne pri systémovej
JIA). NSAID sú obyčajne dobre znášané. Bolesti žalúdka, najčastejší
nežiadúci účinok u dospelých, sú u detí zriedkavé. Optimálny účinok na
zápal kĺbov sa prejaví v priebehu niekoľkých týždňov liečby. U niektorých
pacientov sa môže stať, že niektorý NSAID je neúčinný, ale iný áno.
2) Kĺbové injekcie. Používajú sa najmä keď je postihnutý len jeden alebo len
niekoľko málo kĺbov a keď hrozí vznik deformity kĺbu v dôsledku bolesti.
Liek, ktorý sa podáva do kĺbu je steroidový prípravok s dlhodobým účinkom.
Najviac sa používa triamcinolon hexacetonid, ktorý má dlhodobý účinok, aj
niekoľko mesiacov a jeho prienik do krvi a celého organizmu je minimálny.
3) Lieky „druhého stupňa“. Podávajú sa deťom, u ktorých napriek liečbe
NSAID a steroidovými injekciami artritída postupuje. Lieky druhého stupňa
sa pridávajú k liečbe NSAID, v ktorej sa ďalej pokračuje. Účinok väčšiny
liekov druhého stupňa sa naplno prejaví až po niekoľkých týždňoch až
mesiacoch podávania.
Liekom prvej voľby je metotrexát podávaný v nízkej dávke lx týždenne. Je
účinný u väčšiny pacientov. Má protizápalový účinok, ale u niektorých
pacientov je schopný zatiaľ neznámym mechanizmom navodiť remisiu (úplný
ústup) choroby. Obyčajne je dobre tolerovaný, niekedy sa vyskytnú
žalúdočné ťažkosti a stúpnutie pečeňových enzýmov. Možné nežiadúce
účinky si vyžadujú, aby sa pravidelne urobili laboratórne vyšetrenia.
Kombinácia s kyselinou listovou, vitamínom zo skupiny vitamínov B, znižuje
riziko vedľajších účinkov.
Sulfasalazin je tiež účinný u JIA, ale obyčajne ho deti horšie znášajú. Je s
ním omnoho menej skúseností než s metotrexátom.
Zatiaľ nie je dostatok informácii o účinnosti iných liekov, ktoré by mohli byť
užitočné v liečbe JIA, cyklosporínu a leflunomidu. Cyklosporín je veľmi
účinný liek na tzv. steroidy rezistentný syndróm aktivácie makrofágov, čo je
ťažká a život ohrozujúca komplikácia systémovej JIA, ktorá vzniká v
dôsledku obrovskej aktivácie zápalového procesu. Informácie o použití
leflunomidu u deti zatiaľ chýbajú.
V posledných rokoch sa objavili v liečbe JIA nové možnosti vďaka zavedeniu
tzv. anti-TNF prípravkov, ktoré blokujú dôležitú zápalovú látku, tumor
necrosis factor – TNF. Používajú sa buď spolu s metotrexátom alebo bez
neho a u väčšiny pacientov sú veľmi účinne. Ich účinok je pomerne rýchly a
ich podávanie sa zatiaľ ukazuje aj dosť bezpečné. Je ale potrebné dlhodobé
sledovanie, aby sa zistili ich možné dlhodobé vedľajšie účinky. Rovnako ako
ostatné látky druhého stupňa musia byť podávané pod lekárskym
dohľadom. Anti-TNF prípravky sú veľmi drahé.
4) Kortikosteroidy. Sú to najúčinnejšie dostupne protizápalové látky, ale ich
používanie je obmedzené pre niektoré závažné vedľajšie účinky vrátane
osteoporózy a spomalenia rastu pri dlhodobom podávaní. Sú ale veľmi
cenné pri liečbe systémových, teda celkových príznakov, ktoré
neodpovedajú na inú liečbu, na liečbu život ohrozujúcich systémových
komplikácii a ako „most“ na liečbu akútnej choroby kým sa prejaví účinok
liekov druhého stupňa.
Miestne steroidy vo forme očných kvapiek sa používajú na liečbu uveitídy. V
závažnejších prípadoch je potrebná injekčná liečba do okolia oka alebo
celkové podávanie steroidov.
5) Ortopedická chirurgická liečba. Je hlavne indikovaná pri potrebe
náhradného umelého kĺbu alebo na uvoľnenie mäkkých tkanív pri trvalých
kontraktúrach.
6) Rehabilitácia. Je dôležitou súčasťou liečby. Jej súčasťou je príslušne
špeciálne cvičenie a v prípade potreby aj použitie dláh, aby sa predišlo
nežiadúcim polohám kĺbov. Musí sa začať včas a mala by byť pravidelná,
aby sa udržal rozsah pohyblivosti, svalová sila a aby sa zabránil alebo aspoň
obmedzil vznik deformít, prípadne aby sa napravili tie, ktoré už vznikli.

Aké sú hlavné vedľajšie účinky liečby?
Lieky, ktoré sa používajú v liečbe JIA sú obyčajne dobre znášané. Žalúdočne
ťažkosti, najčastejší vedľajší účinok NSAID (ktoré by mali byť preto užívané
spolu so stravou), sú u deti zriedkavejšie než u dospelých. NSAID môžu
spôsobiť zvýšenie pečeňových enzýmov v krvi ale s výnimkou acylpyrínu je to
veľmi zriedkavé.
Metotrexát je tiež dobre znášaný. Žalúdočné vedľajšie účinky ako je nevoľnosť
a vracanie nie sú zriedkavé. Aby sa predišlo možnému poškodeniu, je dôležité
pravidelne urobiť určité laboratórne vyšetrenia (krvný obraz, pečeňové
enzýmy, atď.). Najčastejšou laboratórnou odchýlkou je stúpnutie pečeňových
enzýmov, ktoré sa vrátia k normálnym hodnotám po vynechaní lieku alebo po
znížení dávky. Podávanie kyseliny listovej je účinné na obmedzenie poškodenia pečene. Alergická reakcia na metotrexát je zriedkavá.
Sulfasalazin je dobre znášaný. Najčastejšie vedľajšie účinky sú kožné vyrážky, žalúdočné problémy, zvýšenie pečeňových enzýmov, zníčenie počtu bielych krviniek (leukopénia), ktoré môže spôsobiť zvýšenie rizika infekcií. Podobne ako pri metotrexáte sú preto potrebné pravidelné laboratórne vyšetrenia.
Anti-TNF látky sú obyčajne dobre znášané. Pacientov treba starostlivo sledovať pre možný výskyt ťažkých infekcii.
Dlhodobé užívanie steroidov vo vyšších dávkach je spojene s niekoľkými
závažnými vedľajšími účinkami. Ide najmä o spomalenie rastu a osteoporózu.
Steroidy vo vysokých dávkach spôsobujú stúpnutie chuti do jedla a následnej
obezite (tučnote). Deti preto majú jesť jedlá, ktoré uspokoja ich hlad bez
zvýšenia príjmu kalórií.

Ako dlho by mala trvať liečba?
Liečba by mala trvať dovtedy, kým trvá choroba. Doba trvania choroby sa nedá
predpovedať. Vo väčšine prípadov choroba sama od seba ustúpi po niekoľkých
rokoch. V priebehu JIA sa často objavujú prechodne zlepšenia a zhoršenia,
podľa ktorých sa mení aj liečebný postup. Úplne vynechanie liekov sa robí až
po úplnom a dlhodobom vymiznutí príznakov choroby.

Vyšetrenie očí pomocou štrbinovej lampy – ako často a dokedy?
U pacientov so zvýšeným rizikom (pozitivita ANA) treba urobiť vyšetrenie
pomocou štrbinovej lampy každé tri mesiace. Pacienti, ktorí majú uveitídu sú
sledovaní častejšie v závislosti od závažnosti očného postihnutia.
Riziko vzniku uveitídy postupne časom klesá, ale nie je vylúčené ani niekoľko
rokov po vzniku artritídy. Preto je dobré vyšetrovať oči aj mnoho rokov po
ústupe artritídy.
Akútna uveitída, ktorá vzniká u pacientov s artritídou a entezitídou, sa prejaví
vonkajšími príznakmi (červene oči, bolesti, svetloplachosť), preto pre včasnú
diagnózu nie je potrebné pravidelné vyšetrovanie pomocou štrbinovej lampy.

Aký je dlhodobý vývoj a prognóza artritídy?
Prognóza artritídy závisí od jej závažnosti, klinickej formy JIA a od rýchlosti a
adekvátnosti liečby. Vďaka pokroku v liečbe v posledných 10 rokoch sa
prognóza podstatne zlepšila.
Systémová JIA ma rôznu prognózu. Asi polovica pacientov ma len nevýznamnú artritídu a v popredí choroby sú občasné vzplanutia. Konečna prognóza je často dobrá, choroba často úplne vymizne. Druhá polovica pacientov ma trvalú artritídu, kým celkové prejavy majú tendenciu postupne v priebehu rokov ustupovať. U týchto pacientov môže dôjsť k značnému poškodeniu kĺbov.
Napokon malá časť z tejto druhej skupiny pacientov má aj pretrvávajúcu
artritídu aj celkové prejavy a títo pacienti majú najhoršiu prognózu, môže sa u
nich vyvinúť amyloidóza, ťažká komplikácia, ktorá si vyžaduje silnú
imunosupresívnu terapiu (liečbu na potlačenie imunity).
RF pozitívna polyartikulárna JIA má najčastejšie postupne sa zhoršujúci
priebeh, ktorý môže viesť k ťažkému poškodeniu kĺbov.
RF negatívna polyartikulárna JIA je nesúrodá pokiaľ ide o klinické prejavy aj
pokiaľ ide o prognózu. Celkovo je ale prognóza omnoho lepšia v porovnaní s RF pozitívnou formou. Iba asi u štvrtiny pacientov dôjde k trvalému poškodeniu kĺbov.
Oligoartikulárna JIA má často dobrú prognózu, pokiaľ ide o kĺbové postihnutie, ak ostane obmedzená na malý počet kĺbov. Ak sa choroba rozšíri na viac kĺbov, ma podobnú prognózu ako polyartikulárna RF negatívna forma.
U väčšiny pacientov s psoriatickou artritídou má choroba podobný priebeh ako oligoartikulárna JIA, ale má o niečo vyššiu tendenciu stať sa časom
polyartikulárnou, t.j. postihnúť viac než 4 kĺby.
JIA spojená s entezopatiou ma tiež rôznu prognózu. U niektorých pacientov
choroba vymizne, u niektorých pokračuje a môže postihnúť sakroiliakálne kĺby (medzi krížovou kosťou a panvou).
Zatiaľ nie sú známe hodnoverné klinické alebo laboratórne črty, ktoré by na
začiatku choroby dokázali predpovedať, ktorý pacient bude mať horšiu
prognózu. Ak by existovali, dokázali by vytriediť skupinu pacientov, ktorí by už
od začiatku mohli dostávať silnejšiu, agresívnejšiu liečbu.

A prognóza uveitídy?
Ak sa uveitída nelieči, môže mať veľmi ťažké následky, ako je zákal očnej
šošovky (katarakta) a slepota. Ale ak sa zavčasu lieči, obyčajne odpovedá
veľmi dobre na liečbu. Prognózu teda najviac určuje včasnosť diagnózy.

Ako je to s očkovaním?
Keď je pacient liečený imunosupresívnou terapiou (steroidy, metotrexát, anti-
TNF, atd.), očkovanie živými oslabenými mikroorganizmami (ako je očkovanie
proti rubeole, osýpkam, mumpsu, detskej obrne a tuberkulóze) treba odložiť,
pretože v dôsledku zníženia imunity hrozí rozšírenie infekcie. Očkovacie látky,
ktoré neobsahujú živé mikroorganizmy, ale iba ich súčasti (očkovanie proti
tetanu, záškrtu, infekčnej žltačke typu B, čiernemu kašľu, pneumokokom,
hemofilom, meningokokom) sa môžu použiť, ale teoreticky sa pri zníženej
imunite môže stať, že očkovanie nebude dostatočne účinné.

Môže stravovanie ovplyvniť priebeh choroby?
Neexistujú dôkazy o vplyve diéty na túto chorobu. Všeobecne možno povedať, že dieťa by malo dostávať vyváženú stravu primeranú jeho veku. U pacientov, ktorí dostávajú steroidy zvyšujúce pocit hladu, treba predísť prejedaniu.

Môže mať podnebie vplyv na priebeh choroby?
Neexistujú dôkazy o vplyve podnebia na prejavy tejto choroby.

Je dovolené športovať?
Šport je dôležitou súčasťou každodenného života normálneho dieťaťa. Jedným z hlavných cieľov liečby JIA je umožniť dieťaťu v čo najväčšej možnej miere viesť normálny život a nevnímať seba samého ako odlišného od svojich
rovesníkov. Preto vo všeobecnosti platí, že pacienti môžu športovať toľko,
koľko sami chcú a nechať na nich, čo pre bolesť kĺbov obmedzia alebo
vynechajú. Aj keď mechanická záťaž nie je pre zapálené kĺby ideálna, malé
poškodenie pri športe je vždy lepšie než psychologické následky zákazu športu a hier s priateľmi. Táto možnosť výberu je súčasťou celkového prístupu, ktorý vedie psychologicky dieťa k nezávislosti a schopnosti vyrovnať sa samostatne s obmedzeniami spôsobenými chorobou.
Napriek týmto všeobecným úvahám je lepšie uprednostniť športy, ktoré len
minimálne zaťažujú kĺby ako je plávanie alebo bicyklovanie.

Môže dieťa chodiť pravidelne do školy?
Je mimoriadne dôležité, aby dieťa chodilo pravidelne do školy. Je niekoľko
prekážok, ktoré môžu ovplyvniť školskú dochádzku: ťažkosti s chôdzou,
znížená odolnosť voči únave, bolesť a stuhnutosť. Dôležité je, by učitelia vedeli, čo dieťa potrebuje: adekvátnu lavicu, pravidelný pohyb aj počas vyučovacích hodín aby sa predišlo stuhnutiu kĺbov, ohľad na ťažkosti pri písaní. Ak je to len trocha možné, pacienti by sa mali zúčastňovať hodín telesnej výchovy, platia tu tie isté dôvody a poznámky ako v predchádzajúcej otázke.
Škola je pre dieťa tým, čím je pre dospelých práca, miestom, kde sa učí ako sa stať samostatným človekom, nezávislou a produktívnou osobou. Rodičia a
učitelia majú urobiť všetko pre to, aby sa choré dieťa normálne zúčastňovalo
všetkých školských aktivít, aby bolo vo vzdelávaní úspešne, ale súčasne aby
malo rozvinutú schopnosť komunikácie s rovesníkmi a s dospelými, aby bolo
prijímané a cenené svojimi priateľmi.

Bude mať dieťa v dospelosti normálny život?
Toto je jedným z hlavných cieľov liečby a vo väčšine prípadov sa to dá
dosiahnuť Liečba JIA sa v posledných 10 rokoch skutočne dramaticky zlepšila a je pravdepodobné, že v krátkej budúcnosti budú k dispozícii ďalšie nové lieky.
Kombinácia farmakologickej liečby (liekov) a rehabilitácie je v súčasnosti
schopná predísť poškodeniu kĺbov u väčšiny pacientov.
Veľkú pozornosť si zaslúži aj psychologický dopad choroby na dieťa a jeho
rodinu. Chronická choroba ako je JIA je ťažkou skúškou pre celú rodinu a,
samozrejme, čím je choroba ťažšia, tým ťažšie je zvládnuť ju. Pre dieťa je
ťažké zvládnuť chorobu, keď ju rodičia nezvládajú. U rodičov sa môže vyvinúť
osobitný vzťah k chorému dieťaťu a v záujme ochrany pred možnými
problémami sa môžu stať nezdravo hyperprotektívnymi.
Pozitívne myslenie zo strany rodičov, ktorí podporujú dieťa a vedú ho k čo
najväčšej nezávislosti napriek chorobe pomáha deťom najviac prekonávať
ťažkosti, ktoré prináša choroba, vychádzať úspešne so svojimi rovesníkmi a
vyvinúť sa ako samostatná vyrovnaná osobnosť.
V prípade potreby pediatrickí reumatológovia a ich pracovný tím poskytnú
príslušnú psychosociálnu podporu.